Zdravý mikrobióm: Skryté univerzum baktérií ľudského tela ako kľúč k zdraviu

Mikrobióm - svet baktérií na a v ľudskom tele. Najmenej 90 % živých buniek v našom tele v skutočnosti nie je „ľudských“. Patria mikróbom, ktoré žijú všade v nás a na nás. 

Tento rozsiahly ekosystém organizmov nazývame mikrobióm. Často sa spomína v súvislosti s trávením a imunitou. Pravdou však je, že mikroorganizmy v tele človeka ovplyvňujú všetky aspekty fyzického aj psychického zdravia.

Čo je to mikrobióm tráviacej sústavy?

Z reklám na jogurty už možno už poznáš pojem mikroflóra. Tá predstavuje rastlinnú časť mikrobiomu (flóru). Mikrobióm je podobné, avšak presnejšie pomenovanie mikrobiálneho spoločenstva – zahŕňa všetky mikróby, ktoré žijú v ľudskom tele alebo na ňom. 

Mikrobióm sa skladá sa z baktérií, kvasiniek, vírusov, húb a prvokov. Drvivá väčšina týchto mikroskopických obyvateľov tela pracuje v náš prospech. Premieňajú živiny z jednej formy na druhú, pomáhajú s trávením, podporujú imunitnú odozvu a priaznivo ovplyvňuje celkové fungovanie tela.

To je dôvod, prečo niektorí nazývajú črevo naším „druhým mozgom“. Občas sa dokonca považuje za prvý mozog, keďže z hľadiska evolúcie je mikrobióm oveľa starší, ako niektoré neskôr vyvinuté časti ľudského mozgu. 

Bez ohľadu na to, ktorý z nich je prvý, mozog a črevný mikrobióm spolu neustále komunikujú. Väčšinou prostredníctvom kľúčovej cesty blúdivého nervu (nervus vagus), ale aj prostredníctvom endokanabinoidného systému. 

Mikrobióm mozgu neustále odosiela informácie o tom, čo sa v tele deje. Dokáže spustiť imunitnú reakciu, spomaliť metabolizmus a dokonca aj kontrolovať hormóny súvisiace so stresom či šťastím. Niet preto pochýb, že ak chce byť človek zdravý a spokojný, nemal by svoj mikrobióm ignorovať.

Kvalita črevného mikrobiómu a jej vplyv na zdravie človeka

Črevný mikrobióm zohráva nezastupiteľnú úlohu v trávení potravy a pri metabolických procesoch, no črevné mikroorganizmy sa podieľajú aj na vývoji a regulácii imunitného systému. Dokážu tiež ovplyvňovať chuť k jedlu, náladu, vznik ochorení alebo alergických reakcií.

Ak je mikrobióm v rovnováhe, telo funguje tak, ako má a dobré baktérie udržujú patogény pod kontrolou. Ak sa však rovnováha naruší a užitočných mikróbov nie je v čreve dostatok, patogénne baktérie môžu prerásť a spôsobiť rôzne zápalové ochorenia, problémy s trávením i zmeny nálady.

Črevný mikrobióm je dôležitý aj pre našu imunitu. V potrave sa často stretávame s novými látkami, ktoré naše telo nepozná. Baktérie rozhodujú o tom, či sú pre nás tieto látky prospešné alebo nebezpečné a následne túto informáciu posunú imunitným bunkám. Od signálov mikrobiómu sa odvíja to, ako na ne telo zareaguje.

Baktérie v črevnom trakte ovplyvňujú aj naše kognitívne funkcie a psychologické procesy v mozgu. Medzi črevom a mozgom prebieha rýchla komunikácia, vďaka ktorej sa nerovnováha často prejaví práve psychike. Ľudia, ktorí majú narušený črevný mikrobióm, môžu byť náladoví, podráždení a oveľa častejšie sa u nich rozvinú depresívne a úzkostné stavy. 

Zmeny na psychike

Mikrobióm priamo pôsobí na centrálny nervový systém človeka. Rôzne druhy baktérií môžu metabolizovať stresové hormóny a ovplyvňovať neurotransmitery, čím menia aj to, ako sa cítime a ako reagujeme na podnety okolo nás. 

Stres a emócie navyše ovplyvňujú sekréciu žalúdočnej kyseliny, žlče a hlienu. Tieto faktory spoločne menia vnútorné prostredie tráviaceho traktu a tým aj zloženie mikrobiómu.

Podľa Americkej psychologickej asociácie (APA) produkujú črevné baktérie celý rad neurochemických látok, ktoré mozog používa na reguláciu fyziologických a mentálnych procesov vrátane pamäte, učenia a nálady. Podľa APA je až 95 % zásob serotonínu v tele produkovaných črevnými baktériami.

Nie je teda prekvapujúce, že črevné baktérie sú spojené s množstvom duševných problémov, vrátane úzkostných porúch, depresie a schizofrénie. Podľa opakovaných testov majú pacienti s týmito poruchami menšiu diverzitu baktérií v črevnej mikroflóre v porovnaní so zdravými ľuďmi.

Vedci preto začali hľadieť na uzdravenie mikrobiómu ako na spôsob podpory duševnej pohody. Napríklad štúdia z roku 2014 zistila, že prebiotiká – sacharidy, ktoré podporujú zdravé baktérie v čreve – môžu byť účinné pri znižovaní stresu a úzkosti.

Do štúdie bolo zahrnutých 45 zdravých dospelých, ktorí dostávali prebiotikum alebo placebo raz denne počas 3 týždňov. Všetci účastníci boli potom vystavení negatívnym aj pozitívnym podnetom.

Tím zistil, že účastníci, ktorí dostali prebiotikum, mali menšiu pravdepodobnosť, že budú venovať pozornosť negatívnym stimulom ako tí, ktorí dostali placebo. To naznačuje nižšiu prežitú úzkosť v negatívnych situáciách. Hladina „stresového hormónu“ kortizolu bola taktiež nižšia.

Pozitívny a negatívny vplyv stravy na mikrobióm

To, ako sa stravujeme, má veľký vplyv na mikrobiálne spoločenstvá v čreve. Zmeny v príjme sacharidov, bielkovín a tukov môžu rýchlo zmeniť zloženie mikrobiómu. Všeobecne platí, že čím je strava pestrejšia, tým rozmanitejšie budú aj bakteriálne spoločenstvá v čreve.

Zdravá strava pre zdravý mikrobióm

Rozličné druhy baktérií sa podieľajú na spracovaní rôznych druhov potravy. Ak budeme celé dni jesť iba hranolky, v tele sa bude najviac dariť bakteriám, ktorým hranolky „chutia” najviac. Tie vytlačia ďalšie druhy mikróbov a spôsobia, že mikrobióm nebude v rovnováhe.

Zloženie stravy ovplyvňuje zloženie mikrobiómu, čo jedna štúdia dokázala už v roku 2010. Vedci porovnali zloženie mikrobiómu u u európskych detí, ktorých jedálniček bol bohatý na tuky a jednoduché cukry, a afrických detí, kde prevažuje rastlinná strava s vysokým obsahom vlákniny. 

Zloženie črevných baktérií medzi týmito skupinami bolo celkom odlišné. Africké deti mali pestrejší mikrobióm bohatý na bakteriálne druhy s protizápalovými vlastnosťami. U európskych detí bolo baktérií celkovo menej a niektoré druhy bežne prítomné u Afričanov sa u nich vôbec nevyskytovali.

Priveľa cukru škodí

Štúdia z roku 2017 napríklad odhalila, že vysoký príjem sacharózy a fruktózy (dve rôzne formy jednoduchých cukrov) ovplyvňuje zloženie črevného mikrobiómu. Vysoký príjem cukru ničí spoločenstvá užitočných baktérií, ktoré telu pomáhajú získať živiny zo zeleniny a iných zdravých potravín. 

Mikrobióm a obezita

Ľudia trpiaci obezitou majú výraznú črevná dysbiózu, teda narušenie zloženia črevného mikrobiómu. „Mikrobióm priberania” je chudobný na niektoré druhy baktérií, vyznačuje sa malou diverzitou aj premnožením patogénnych mikroorganizmov v čreve. 

Predpokladá sa, že takéto zloženie je efektívnejšie v získavaní energie z potravy. Z hamburgera teda priberie ľahšie, než človek s mikrobiómom zvyknutým na zdravú stravu. Veľkú úlohu zohrávajú aj psychologické zmeny. Črevný mikrobióm môže ovplyvňovať hormóny hladu (grelín) a sýtosti (leptín), čím zvyšuje chuť do jedla.

Potravinové intolerancie a alergie

Početné štúdie z posledných rokov preukázali spojitosť medzi narušeným črevným mikrobiómom a  ochoreniami ako je celiakia, laktózová a histamínová intolerancia, Crohnova choroba a alergie. Toto spojenie začína už v prvých rokoch života človeka, kedy sa mikrobióm ešte len začína vyvíjať.

Dojčatá, ktoré konzumujú stravu bohatú na zeleninu a ovocie v prvom roku po narodení, majú menšiu pravdepodobnosť vzniku potravinovej alergie ako dojčatá, ktoré jedia menej týchto potravín. Rozdiely v črevnej mikroflóre u ľudí s potravinovou alergiou a bez nej zostávajú prítomné až do dospelosti.

Zdravá črevná flóra pozostáva zo širokého spektra baktérií. Niektoré druhy pri interakcii s črevným imunitným systémom dokážu „vycvičiť“ telo tak, aby tolerovalo potravinové spúšťače. Ak je ich v čreve málo, organizmus pri kontakte s alergénom spustí obrannú reakciu.

Ukázalo sa napríklad, že zníženie hladiny laktobacilov a zvýšenie hladiny baktérie s názvom Staphylococcus aureus súvisí s alergiou na vajíčka a alergiou na mlieko. Potvrdzuje to aj fakt, že suplementácia chýbajúcich baktérií dokáže zmierniť príznaky potravinových alergií u dospelých.

Nepriaznivý vplyv liekov na mikrobióm

Lieky a baktérie v tráviacom systéme majú na seba nepopierateľný vplyv. Črevný mikrobióm dokáže ovplyvniť odpoveď tela na podaný liek, zvýšiť jeho biologickú dostupnosť alebo, naopak, znížiť účinnosť liečiva. Predpokladá sa, že mikrobióm do veľkej miery rozhoduje o tom, aký liek človeku zaberie a aký nie. 

Na druhej strane lieky ovplyvňujú zloženie mikrobiómu, čím v tele dokážu narobiť veľa škody. Najčastejšie sa o nerovnováhe mikrobiómu hovorí v súvislosti s antibiotikami. Tie v tele ničia nielen patogénne baktérie, ktoré spôsobujú ochorenie, ale aj zdravých a užitočných obyvateľov tráviaceho systému.

Výsledkom narušenia rovnováhy môžu byť rôzne črevné ťažkosti, únava a oslabenie imunity. Pravdepodobnosť, že nastanú, je vyššia pri užívaní širokospektrálnych antibiotík predpisovaných pri respiračných ochoreniach a rastie priamo úmerne aj s dĺžkou ich užívania. 

Výskum taktiež poukazuje na to, že niektoré neantibiotické lieky môžu tiež zmeniť črevný mikrobióm a v konečnom dôsledku viesť k horším zdravotným výsledkom. Účinky podobné antibiotikám mali aj cytostatiká – liečivá používané k liečbe nádorových ochorení, blokátory vápnikového kanálu a antipsychotiká.

Mikrobióm pokožky a jeho vplyv na zdravie človeka

Podobne ako vnútro tráviaceho systému, aj pokožka človeka sa hemží biliónmi mikroorganizmov, ako sú baktérie, huby a vírusy. Tieto neviditeľné formy života sú známe ako kožný mikrobióm.

Mikrobióm pokožky je súčasťou vrchnej vrstvy kože, ktorá nás chráni pred vonkajším svetom. Zdravie človeka ovplyvňuje hneď niekoľkými spôsobmi:

• Bojuje s infekciami: Niektoré mikróby na koži pôsobia ako prírodné antibiotikum. Zároveň udržujú na koži kyslé pH, čo mnohým choroboplodným zárodkom nevyhovuje.

• Pomáha imunitnému systému: Mikróby na koži fungujú ako druh varovného signálu, ktorý upozorňuje imunitný systém na škodlivé baktérie alebo vírusy. Ovplyvňujú aj to, ako bunky reagujú na UV svetlo a zmierňuje spálenie pokožky od slnka.

• Lieči rany a znižuje zápaly: Signály z kožného mikrobiómu môžu aktivovať alebo deaktivovať imunitný systém. To vám pomáha liečiť drobné ranky a predchádzať tomu, aby sa zapálili.

Kožný mikrobióm je prepojený s črevným mikrobiómom a zdieľa s ním niektoré črty. Vidíme to napríklad v prípade stresu, ktorý môže spôsobiť tráviace ťažkosti a zároveň sa prejaviť v podobe akné. Druhým príkladom sú kožné vyrážky, častý prejav potravinovej alergie.

Suchá a podráždená pokožka z kozmetiky

Zloženie kožného mikrobiómu sa na celom tele líši. Niektorým baktériám vyhovujú miesta na pokožke s vyššou tvorbou mazu – napríklad tvár a ramená – iným miesta bez mazu – dlane a chodidlá.

Mikrobióm pokožky ovplyvňujú najmä gény, životné prostredie a strava. Narušiť ho však dokážu aj rôzne kozmetické prípravky. Ak z pokožky urobia nehostinné miesto pre život priateľských baktérií, zmení sa zloženie kožného mikrobiómu.

Takto rozhodený kožný mikrobióm často vedie k podráždeniu a zvýšenej citlivosti. Pokožke chýba armáda mikroorganizmov, ktoré ju ochraňujú, takže slabne aj jej schopnosť odolávať vonkajším vplyvom. Môže byť vysušená a popraskaná, častejšie sa zapaľovať a horšie hojiť.

Na obnovu narušenej kožnej bariéry sú vhodné prípravky určené pre citlivú pleť, hydratačné a regeneračné krémy alebo masti. Skvelou voľbou je kozmetika s obsahom kanabinoidov, ktorá pokožku upokojí, hydratuje a stlmí zápal. 

Pomocníkom baktérií sú aj kanabinoidné receptory, ktoré sa hojne vyskytujú v koži. Pracujú tak, aby udržali kožný mikrobióm a tkanivá zdravé a bez zápalov. Ak kožný kanabinoidný systém nefunguje správne, môžu sa vyvinúť alebo vzplanúť kožné poruchy, ako je akné, ekzém a psoriáza. 

Mikrobióm v rovnováhe

Zdravý mikrobióm je dôležitý pre správne fungovanie celého organizmu. Rovnováhu mikroflóry v črevách aj na koži však môže narušiť množstvo faktorov. Patrí sem hlavne stres, fajčenie, rôzne ochorenia a lieky, nedostatok cvičenia i nezdravá strava. 

Nie všetky negatívne faktory dokážeme stopercentne kontrolovať. Našťastie existujú spôsoby, ako po náročnejšom období dostať mikrobióm naspäť do rovnováhy:

• Cvičenie: Pravidelné cvičenie môže ovplyvniť zloženie črevnej mikroflóry a upraviť jej nerovnováhu, ktorá sa vyskytuje u ľudí s nadváhou a obezitou.

• Strava: Mikrobióm potrebuje dostatok vlákniny, vitamínov a minerálov. Ak v strave namiesto nich prevláda veľa tuku a cukrov, je vhodné upraviť jedálniček.

• Fermentácia: Fermentované potraviny sú bohaté na živé kultúry. Fungujú ako prírodné probiotiká. Zdraviu čriev prospejú fermentované kefíry, kimchi, kapusta, kombuch a podobne.

• Oddych: Stres môže znížiť počet užitočných laktobacilov v črevnej mikroflóre. Každý deň je dobré vyčleniť si desať minút pre seba a skúsiť relaxačné techniky, ako napríklad jogu alebo meditáciu.

• Lieky: Antibiotiká dokážu zachrániť život, no ich nadmerné a zbytočné užívanie môže zanechať dlhodobé následky. Všetky lieky užívaj podľa pokynov lekára.

• Probiotiká: Hlavne počas a po liečbe antibiotika môže lekár odporučiť dopĺňanie baktérií kvalitnými probiotikami.

Probiotiká a prebiotiká a ich vplyv na mikrobióm

Na udržiavaní mikrobiálnej rovnováhy v čreve sa najviac podieľajú dve zložky našej potravy. Sú nimi prebiotiká a probiotiká. Aký je medzi nimi rozdiel?

Prebiotiká sú rastlinné vlákna, ktoré ktoré síce nevieme stráviť, ale fungujú ako „hnojivo” a podporujú rast bakteriálnych kolónií. Prebiotiká sa nachádzajú v mnohých druhoch ovocia a zeleniny, najmä v tých, ktoré obsahujú komplexné sacharidy, ako vlákninu a odolný škrob.

Probiotiká obsahujú živé mikroorganizmy, ktoré môžu priniesť zdravotné benefity. Zvyčajne ide o špecifické kmene baktérií, ktoré zvyšujú diverzitu mikrobiómu. Probiotiká môžeme nájsť v rôznych druhoch fermentovaných potravín a vo výživových doplnkoch.

Črevný mikrobióm a endokanabinoidný systém

Endokanabinoidný systém hrá hlavnú úlohu pri udržiavaní homeostázy alebo rovnováhy medzi mnohými subsystémami tela. Podporuje mnohé procesy súvisiace s reguláciou nálady, imunitného systému a ochranou zdravia buniek. 

Skladá z kanabinoidov, ktoré sa prirodzene vyskytujú v tele – nazývaných endokanabinoidy – kanabinoidných receptorov a enzýmov. Rozširuje sa po celom mozgu, orgánoch, spojivových tkanivách, žľazách, imunitných bunkách a črevách. 

Priamo a obojsmerne komunikuje s baktériami v čreve, čím ovplyvňuje aktivitu a zloženie mikrobiómu a zároveň pomáha prenášať jeho správy do mozgu. 

Endokanabinoidný systém hrá dôležitú úlohu pri udržiavaní mikrobiómu v rovnováhe a reguluje funkcie tráviaceho systému. Receptory v čreve taktiež podporujú homeostázu trávenia, regulujú zápalové a imunologické reakcie tela.

Oba systémy sú rovnako dôležité pre naše zdravie, nakoľko sú pevne prepojené. Napríklad štúdia na myšiach z roku 2020 zistila, že dysbiotický črevný mikrobióm vyviedol endokanabinoidný systém z rovnováhy a vyvolal depresívne správanie.

Podľa ďalšej štúdie baktérie prostredníctvom interakcií s enokanabinoidným systémom regulujú črevnú výstelku. Najmä receptory CB1 sa podieľajú na tom, aby do krvi prechádzali živiny, vitamíny a minerály, ktoré potrebujeme. Naopak, neprepúšťajú toxíny a baktérie, ktoré by oslabili imunitu.

Účinky kanabinoidov na zdravie črevného mikrobiómu

Kanabinoidy ako CBD a CBG ovplyvňujú črevnú mikroflóru prostredníctvom spoločnej cesty endokanabinoidného systému. Predpokladá sa, že zdravie črevného mikrobiómu dokážu regulovať rovnako, ako strava alebo cvičenie.

Zdravé návyky, ako je cvičenie a dostatok spánku, môžu pomôcť telu produkovať si vlastné kanabinoidy. Rovnako ich môžeme prijať zvonka v podobe doplnkov ako sú CBD oleje alebo full spectrum oleje s obsahom viacerých druhov kanabinoidov. 

CBD pre zápalové ochorenia čriev

Zápalové ochorenie čriev (IBD) je súbor zápalových ochorení postihujúcich tráviaci trakt. Dve hlavné choroby, ktoré spadajú pod IBD, sú Crohnova choroba, syndróm dráždivého čreva ulcerózna kolitída. Symptómy zahŕňajú silné kŕče, nadúvanie, nechutenstvo a hnačku.

Niektoré z týchto príznakov môžu byť zmiernené použitím CBD. Výskum ukázal, že kanabinoidy preukázateľne regulujú tkanivovú odpoveď na nadmerný zápal v hrubom čreve, potláčajú zápalové reakcie. Môžu tak predstavovať účinnú liečbu proti kolitíde a iným zápalovým ochorení tráviaceho traktu.

CBD pre mikrobióm zaťažený stresom

Endokanabinoidný systém premosťuje komunikáciu čreva s mozgom. Stres alebo bolesť registrovaná v mozgu komunikuje s črevom a ovplyvňuje jeho funkcie (známe „motýliky” alebo nervozita v žalúdku). Rovnako zápal a nerovnováha v čreve komunikujú s mozgom, menia našu mentálnu a emocionálnu rovnováhu a prejav. 

CBD dokáže regulovať nadmerný stres a pocity úzkosti, ovplyvňuje tvorbu kortizolu a serotonínu. Tráviaci systém a črevný mikrobióm tak nemusí neustále reagovať na stresové podnety, ktoré mozog vysiela. CBD môže pomôcť obmedziť tráviace ťažkosti súvisiace so stresom. 

CBD a črevná bariéra

Ďalším zo spôsobov, ako môže CBD pomôcť zdraviu čriev pomôcť, je jeho schopnosť posilniť a chrániť črevnú bariéru. Ak je endokanabinoidný systém nadmerne aktívny alebo málo aktívny, môže viesť k zvýšenej priepustnosti črevnej bariéry. 

Tá vedie k vzniku syndrómu intestinálnej permeability. Cudzorodé látky prenikajú črevnou sliznicou do krvi, kde vyvolávajú „hyperaktivitu“ imunitného systému a krvným obehom sa môžu dostávať do ktoréhokoľvek systému v tele.

CBD pôsobí proti tomuto efektu. Udržuje fungovanie endokanabinoidného systému na optimálnej úrovni. Zároveň pomáha zmierniť bolesť pociťovanú pri niektorých stavoch spôsobených dysbiózou čriev a mikrobiómu. 

Vzťah medzi CBD, endokanabinoidným systémom a črevným mikrobiómom je komplexný a zaslúži si oveľa viac vedeckých výskumov. Ak sa rozhodneš vyskúšať CBD doplnky pre ich potenciálne účinky na zdravie, vyberaj kvalitné produkty, začni s nižšou dávkou a postupuj nahor, ak uvidíš pozitívne výsledky.