Prvá pomoc pri spálenej pokožke od slnka

Zle opálené ramienka nie sú to najhoršie, čo môže zanechať slnko na tvojej koži. Poradíme ti, čo pomáha na spálenú pokožku od slnka a ako sa mu nabudúce vyhnúť.

Či si išiel k vode zhorieť naschvál alebo len zabudol, ako dlho na teba pražilo pri športe či práci, spálená pokožka nie je ničím príjemným. Na úľavu od bolesti a začervenania máme hneď niekoľko overených trikov.

Spálená pokožka od slnka

Spálenie pokožky od slnka je reakcia, ktorú vyvoláva dlhé pôsobenie ultrafialových (UV) lúčov na kožu. Príznaky sa spravidla objavujú asi 4 až 6 hodín po pobyte na slnku. Patrí medzi ne: 

• začervenanie,

• citlivosť na dotyk a bolesť,

• svrbenie,

• pálenie,

• pokožka je na dotyk horúca,

• opuch.

Bolesť sa zhoršuje a vrcholí 24 - 36 hodín po pobyte na slnku. Ak je spálenie veľmi zlé, dochádza k odlupovaniu vrchných vrstiev kože, a to asi o 3 až 8 dní neskôr. Koža sa lúpe v dôsledku poškodenia, odumreté bunky rýchlo nahrádzajú nové. Pri extrémnom spálení môžu na koži vznikať pľuzgiere.

Reakcia kože na slnečné lúče je hlavne o genetike. Niektorí ľudia si z dovolenky odnesú len krásne opálenie, iných spálenie prekvapí už po pár minútach na balkóne. Slnko ale poškodzuje pokožku v oboch prípadoch.

Tá sa chráni produkciou melanínu, tmavého pigmentu, ktorému vďačíš za svoj opálený letný look. Opálenie pokožku ochraňuje pred spálením tak, že čiastočne blokuje UV lúče. 

Spálenie od slnka preto hrozí najmä ľuďom, ktorých pokožka neprodukuje dostatok 

melanínu. Ide najmä o ľudí so svetlou a tenkou pokožkou, ľudí s ryšavými vlasmi či modrými očami. 

Aké následky zanechá spálenie na koži

Okrem prvotného začervenania a bolesti, ktoré po pár dňoch ustúpia, sa s pobytom na slnku vystavuješ aj dlhodobým následkom. Veľkým problémom je kumulatívne poškodenie kože. Rozvíja sa v priebehu celých rokov.

Keď sa škody spôsobené slnkom hromadia v priebehu času, urýchľujú starnutie pokožky a zvyšujú šance na rozvoj rakoviny kože. Spáleniny od slnka sú jednoznačne najčastejším vinníkom vzniku melanómu. 

Ide o najnebezpečnejšiu a najagresívnejšiu formu rakoviny kože. Veľká hnedastá škvrna alebo rastúce znamienko sa môže objaviť aj na miestach, ktoré neboli vystavené priamemu slnku. 

V horizonte desaťročí ti spálenie od slnka rozhodne nepridá ani na kráse. Následkom opaľovania je photoaging alebo zrýchlené starnutie pokožky. Prejavuje sa vznikom vrások, pigmentových škvŕn a stratou elasticity kože.

Čo na spálenú pokožku od slnka

Prvou pomocou po spálení je chladenie. Hneď ako si všimneš, že je pokožka citlivejšia, dopraj si studenú sprchu alebo ľadový obklad. Pri miernejšom spálení uľaví od bolesti a zníži začervenanie.

Cieľom ďalšieho ošetrenia je podporiť regeneráciu pokožky. Po spálení sa musí zotaviť, poškodené bunky musia nahradiť nové. Tento proces môžeš urýchliť a zároveň predísť výraznému lúpaniu. 

Dôležitá je najmä hydratácia. Medzi známe babské rady patrí natieranie kože jogurtom či kyslou smotanou, aloe vera alebo uhorkovou šťavou. Pokožke by nemali ublížiť, no ich efektivita sa dá spochybniť. 

Spálená koža od slnka vyžaduje dlhodobú hydratáciu a podporu ochrannej bariéry, ktorú slnko zničilo. Ak na sebe zvládneš pár dní nosiť jogurt, smelo do toho. Viac praktickou voľbou ale budú krémy, hojivé gély alebo konopné masti. 

Prípravky s obsahom CBD sú obzvlášť účinné v starostlivosti o poškodenú, suchú alebo spálenú pokožku. Majú protizápalové a upokojujúce vlastnosti, ktoré poranená koža ocení. Nanášaj ich tak často, ako je potrebné, aby sa spálené miesto nikdy celkom nevysušilo.

Spálená pokožka od slnka u detí

Spálenie kože je u detí môže byť obzvlášť nebezpečné. Vyhýbať by sa mali hlavne prudkému obednému slnku, nezanedbávať ochranu hlavy a zdržiavať sa v tieni. 

Detská pokožka je citlivejšia na všetky vonkajšie faktory, vrátane UV žiarenia. Na druhej strane sa o niečo rýchlejšie a ľahšie regeneruje, spálenie by preto nemalo spôsobovať bolesť dlhý čas. 

Aj u detí je vhodné spálenú kožu schladiť čistou vodou a použiť ošetrovací prípravok. Vyvarovať sa treba situácií, kedy si dieťa spálené miesto oškrie alebo poškriabe pri hre. Ak sa spolu so spálením objavia ďalšie komplikácie, napríklad zvýšená teplota, lekár môže odporučiť lieky na jej zníženie.

Na prevenciu mysli celý rok

Spáliť sa na slnku možno aj počas zimy alebo počas zamračených dní. 80 % UV lúčov prechádza mrakmi. Sneh, voda a iné povrchy tieto lúče odrážajú. 

Aj pri lyžovaní sa preto môžeš spáliť rovnako, ako keby si bol na pláži. Týka sa to samozrejme miest, ktoré nie sú v zime chránené oblečením, najmä tváre.

Postupné a pomalé opaľovanie (naozaj len 10 minút za deň) môže pomáhať predísť spáleniu od slnka. Rozhodne ale nejde o najlepšiu metódu, ktorú poznáme. 

V lete bude tvojím najlepším priateľom tieň, šiltovka a hlavne kvalitný opaľovací krém. Ten je potrebné aplikovať v hrubšej vrstve, ktorá pokryje každý milimeter kože vystavenej slnku. A nestačí to urobiť len raz za deň.

Opaľovací krém by si mal opätovne nanášať zhruba každé dve hodiny, hlavne po plávaní alebo po športe, kedy ochrannú bariéru odplaví pot. 

Pri výbere opaľovacieho krému netreba hľadieť iba na SPF. Výrobcovia vypočítavajú SPF na základe toho, ako dlho trvá spálenie pokožky ošetrenej opaľovacím krémom v porovnaní s pokožkou bez opaľovacieho krému.

Vyššie číslo na fľaštičke síce hovorí o účinnosti, no rozdiely sú minimálne. Napríklad SPF 30 ponúka 97 % ochranu, SPF 50 len o percento viac. Dôležitejšie je, že nižšie SPF treba aplikovať častejšie, nakoľko jeho ochranná funkcia klesá rýchlejšie.