Migréna: prejavy a liečba
Tí, ktorí ju nezažili, si migrénu predstavujú ako silnejšiu bolesť hlavy. V skutočnosti je to závažné ochorenie sprevádzané nielen bolesťou, ale aj ďalšími...
Čítaj viacUrčite poznáš tie chvíle, keď nedokážeš odolať svojim chutiam a najradšej by si zjedol všetko, čo vidíš. Potrápiť ale dokáže aj opačný problém – obdobie, kedy do úst nie si schopný vložiť ani sústo.
Stav, pri ktorom človek nemá chuť do jedla, sa nazýva nechutenstvo. Trpia ním dospelí i deti a môže mať rovnako fyzické, ako aj psychické príčiny. Nechuť do jedla je úplne bežná pri tráviacich ťažkostiach, ako je napríklad žalúdočná nevoľnosť.
V medicíne je nechutenstvo nešpecifický symptóm, ktorým sa môže prejaviť akékoľvek ochorenie. Často sa označuje aj ako strata chuti do jedla, strata apetítu alebo znížená chuť do jedla. Odborným termínom je anorexia (pozor, porucha príjmu potravy sa nazýva anorexia nervosa).
Človek v období nechutenstva stráca záujem o jedlo, alebo je jeho záujem výrazne znížený. Zvyčajne nepociťuje hlad, chuť na konkrétne jedlo ani potrebu prijímať potravu ako takú.
Nastať môže aj úplný odpor k jedlu, kedy sa človek cíti zle už pri pomyslení na to, že by mal niečo zjesť. Nepríjemné pocity sa môžu týkať aj pitia obyčajnej vody.
Ak takáto situácia pretrváva, môže viesť k podvýžive a k ďalším problémom spätým s hladovaním. Negatívny dopad má nielen nedostatočný príjem kalórií, ktorý vedie k strate hmotnosti, ale tiež nedostatok živín. Telo nedostáva vitamíny a minerály, ktoré potrebuje na správne fungovanie.
Hlavným príznakom nechutenstva je úplná alebo čiastočná strata chuti do jedla.
Znížená chuť do jedla, ktorá trvá iba niekoľko dní, nemusí mať výrazný dopad na tvoje zdravie. Dlhšie obdobie nechutenstva ale môže sprevádzať niekoľko ďalších zdravotných príznakov:
únava a malátnosť, nedostatok energie,
problémy so spánkom,
zlá nálada a podráždenosť,
nervozita a nepokoj,
nepríjemná chuť v ústach,
strata hmotnosti,
ďalšie symptómy spojené s nedostatkom konkrétnych živín.
Strata chuti do jedla často spočíva v stave tráviaceho systému, v celkovej zdravotnej kondícii alebo v psychickom stave človeka. Vyvolávať ju môžu aj niektoré lieky.
Nechutenstvo môže byť spôsobené bakteriálnymi, vírusovými, plesňovými alebo inými infekciami na akomkoľvek mieste v tele. Príkladom je infekcia horných dýchacích ciest, zápal pľúc, gastroenteritída alebo rôzne kožné infekcie. Po vyliečení choroby sa v tomto prípade vráti späť aj chuť do jedla.
Znížený záujem o jedlo majú často aj tí, ktorí sú vystavení veľkej psychickej záťaži. Príčinou nechutenstva môže byť stres, smútok, depresia aj úzkosť. Množstvo ľudí zažíva krátkodobú stratu chuti do jedla v prípade nervozity a trémy, napríklad pred verejným vystupovaním.
Chuť do jedla znižujú tiež niektoré liečivá. Patria sem nelegálne drogy ako kokaín, heroín a amfetamíny, ale aj lieky na predpis – niektoré druhy antibiotík aj antidepresív, kodeín, morfín a chemoterapeutické lieky.
Deti sú obzvlášť citlivé na chorobné zmeny v organizme, preto sa u nich nechutenstvo môže vyskytovať pomerne často. Veľakrát súvisia s bolesťou brucha, zubov, objavuje sa pri zápaloch v ústnej dutine alebo pri bolesti hrdla.
Nezáujem dieťaťa o jedlo môže taktiež spôsobiť nepravidelné stravovanie, nútenie do jedla, rozptyľovanie pri jedle hračkami alebo rozprávkami. Pokiaľ dieťa nie je choré a napriek tomu nechce jesť, bude potrebná úprava stravovacích návykov.
Nechutenstvo v tehotenstve je pomerne bežný jav. Dokonca môže byť jedným z prvých príznakov tehotenstva. Vyskytuje sa hlavne v období rannej nevoľnosti, zvyčajne v prvom trimestri.
Dôvodom je hlavne príval hormónov, s ktorými sa ženské telo musí vysporiadať. V neskoršom štádiu tehotenstva môže nechutenstvo zapríčiniť aj zmena polohy žalúdka a ďalšie zmeny v tráviacom systéme.
U seniorov môže byť čiastočná strata chuti do jedla prirodzeným príznakom starnutia organizmu. Týka sa najmä spomalenia metabolizmu a hormonálnych zmien vo vyššom veku.
Nechutenstvo sprevádza aj niektoré ochorenia nervového systému. Hlavne u starších ľudí je to napríklad Alzheimerova choroba, demencia alebo Parkinsonova choroba.
Nezáujem o jedlo je jedným z možných príznakov stresu, úzkosti, depresie a mnohých ďalších psychických porúch.
Ľudia prechádzajúci náročným psychickým obdobím často strácajú záujem o činnosti, ktoré kedysi robili radi, čím môže byť ovplyvnená aj radosť z prípravy alebo jedenia jedla.
Stres a úzkosť sa rovnako môžu prejavovať gastrointestinálnymi príznakmi, ako je nevoľnosť alebo bolesť brucha, čo taktiež spôsobuje stratu chuti do jedla.
Nezáujem o jedlo sa spája s poruchami príjmu potravy, akými je napríklad anorexia nervosa alebo bulimia nervosa. V takomto prípade je nechutenstvo spôsobené duševným ochorením, neustálou snahou schudnúť alebo kontrolovať svoje stravovanie.
V prípade porúch príjmu potravy môže nechutenstvo vyvolať aj podráždenie tráviaceho systému výdajom potravy, či už vyvolaním vracania alebo nadmerným požívaním laxatív.
Základným predpokladom stanovenia diagnózy je rozhovor lekára s pacientom, teda anamnéza. Pred návštevou je ideálne viesť si záznamy o jednotlivých jedlách dňa. Na základe stravovacieho denníka bude ľahšie posúdiť nutričný príjem a rozsah zníženej chuti do jedla.
Hoci neexistuje žiadny test na zistenie nechutenstva, užitočné môžu byť rôzne fyzické vyšetrenia, psychologické vyšetrenia a laboratórne testy. Lekár ich zvyčajne naordinuje v prípade, že nechutenstvo nemá súvis s iným diagnostikovaným ochorením.
Medzi možné testy patrí:
Fyzické vyšetrenie, počas ktorej lekár skontroluje výšku, hmotnosť a vitálne funkcie,
laboratórne testy vrátane kompletného krvného obrazu, testy funkcie pečene, obličiek a štítnej žľazy,
ultrazvuk brucha,
röntgenové snímky a EKG,
psychologické vyšetrenie zamerané hlavne na stravovacie návyky a celkový psychický stav.
Liečba nechutenstva závisí hlavne od príčiny jeho vzniku. Ak je vinníkom bakteriálna alebo vírusová infekcia, zvyčajne nebudete potrebná špecifická liečba symptómu, pretože po vyliečení infekcie sa chuť do jedla rýchlo vráti.
Ak je nechutenstvo spôsobené chronickým ochorením alebo má pôvod v psychike, vyvolanie záujmu o jedlo môže byť veľmi ťažké. Pomôcť však môže niekoľko tipov pre domácu liečbu a úpravu stravovacích návykov.
Pri nechutenstve sú jednou z možností liečby perorálne lieky na stimuláciu chuti do jedla. Lekár môže predpísať napríklad cyproheptadín (Peritol), digestíva alebo prokinetiká – lieky, ktoré normalizujú alebo zlepšujú a urýchľujú pohyb čriev (napríklad Aketon alebo Progit). Lieky vždy užívaj podľa pokynov svojho lekára.
Na podporu chuti do jedla môže poslúžiť celý rad prírodných látok, bylinných čajov, extraktov a silíc. Pri ich užívaní je potrebné dávať pozor na odporúčané dávkovanie. Ak užívaš aj iné lieky, poraď sa o doplnkoch stravy s lekárom.
CBD alebo kanabidiol patrí medzi kanabinoidy, látky vyskytujúce sa v rastlinách konope. Môžu byť účinné pri potláčaní nechutenstva a znižovaní úbytku hmotnosti.
Tento efekt zatiaľ nebol dostatočne preskúmaný, ale podporenie chuti do jedla podľa štúdie zaznamenalo 30 % pacientov, ktorí užívali CBD na zmiernenie príznakov epilepsie.
CBD ovplyvňuje apetít veľmi individuálne, no čoraz viac ľudí užíva CBD oleje a iné CBD produkty na podporu chuti do jedla a zmiernenie ďalších príznakov ochorení.
Užívanie B-komplexu si mnohí spájajú s priberaním. Nejde však o to, že by B vitamíny priamo zvyšovali telesnú hmotnosť. Hlavne vitamín B6 môže u niektorých ľudí zvýšiť chuť na jedlo, čo je v prípade nechutenstva priaznivým účinkom.
B-komplex zároveň ovplyvňuje metabolizmus, zmierňuje vplyv stresu na organizmus a môže pomôcť pri duševnej únave. Aj tieto účinky môžu pomôcť tým, ktorých trápi znížená chuť do jedla.
Na zvýšenie chuti do jedla sa tradične používajú viaceré druhy bylín a korenín. Medzi najznámejšie patrí rebríček obyčajný, benedikt lekársky, zemežlč lekárska, koriander a zázvor.
Okrem bylinkových čajov existujú tiež viaceré voľnopredajné doplnky stravy na podporu chuti do jedla, ktoré obsahujú prírodné výťažky z týchto rastlín.
Nechutenstvo môže byť príznakom tráviacich ťažkostí spôsobených narušenou črevnou mikroflórou. K zníženej chuti do jedla sa v takomto prípade často pridružuje aj nafukovanie, žalúdočná nevoľnosť alebo zápcha. Podobné problémy sa vyskytujú aj po užívaní antibiotík.
Užitočným pomocníkom môžu byť probiotiká, ktoré tieto príznaky zmiernia. Majú tiež dôležitú úlohu pri trávení potravy. Zvyšujú jej nutričnú hodnotu, zlepšujú vstrebateľnosť vitamínov a minerálov, čo je v období nechutenstva žiadané.
Okrem liekov a doplnkov stravy môžeš podporiť chuť do jedla aj tým, že upravíš svoje stravovacie návyky. Domáca starostlivosť zahŕňa malé ale účinné zmeny, ktoré pomôžu v prípade nechutenstva.
Spoločenský aspekt stravovania dokáže zlepšiť celkový vzťah k jedlu. Spoločné varenie, rodinné večere alebo návšteva reštaurácie s priateľmi môže mať pozitívny vplyv na ľudí, ktorých trápi znížená chuť do jedla.
Namiesto sedenia nad 2-3 plnými taniermi jedla denne vyskúšaj častejšiu konzumáciu menších porcií. Vďaka tejto zmene nemusíš tráviť nad jedlom dlhý čas, pričom menšie občerstvenie bude ľahšie aj pre tvoj žalúdok.
V prípade zníženej chuti do jedla nemá význam tlačiť sa do špeciálnej diéty a dodržiavať striktné pravidlá stravovania. Dopraj si to, na čo máš chuť, aj keď nebude každé jedlo najzdravšie. Strava nemusí byť perfektne vyvážená každý deň, dôležitejší je príjem živín v priebehu celého týždňa.
Ľahké cvičenie môže podporiť chuť do jedla. Ak si kvôli nedostatku jedla unavený, nebude to najľahšie, no pri výdaji energie zvyčajne prichádza aj prirodzená chuť na jedlo. Určite sa nemusíš rozbiť v posilke alebo zabehnúť maratón. Často pomôže aj obyčajná prechádzka.
Pri zníženom záujme o jedlo je vhodné konzumovať potraviny s vyšším obsahom kalórií a bielkovín. Môžeme sem zaradiť napríklad orechy a orechové maslá, vajcia, strukoviny alebo mäso.
Potrebné vitamíny a minerály môžeš dostať do tela v podobe ovocnej šťavy, smoothies alebo doplnkov výživy. Pozor na príliš veľké množstvo vlákniny – vytvára pocit plnosti, ktorý ťa môže odradiť od ďalšieho jedla.
Ak sa s nechutenstvom spája aj žalúdočná nevoľnosť, je lepšie konzumovať ľahké jedlá, ktoré nebudú zaťažovať žalúdok. Odporúča sa jesť menšie porcie suchárov, varené zemiaky, ryžu, ovocie a zeleninu.
Vyhýbaj sa pálivým a koreneným jedlám. Dôležitý je tiež pitný režim, ktorý môžeš doplniť bylinkovými čajmi.
Nakoľko nechutenstvo môže mať viacero závažných príčin, nie je dobré tento príznak dlhodobo ignorovať. Pokiaľ nie si inak chorý a nevieš, čo by mohlo zníženú chuť do jedla spôsobiť, obráť sa na svojho lekára. Vyšetrenie by si mal podstúpiť aj v prípade, ak dôjde k výraznému úbytku hmotnosti v krátkom čase.
Tí, ktorí ju nezažili, si migrénu predstavujú ako silnejšiu bolesť hlavy. V skutočnosti je to závažné ochorenie sprevádzané nielen bolesťou, ale aj ďalšími...
Čítaj viacPokožka na rukách či tvári je často náchylná na vysychanie. Napnutá, popraskaná a začervenaná koža sa objavuje najmä v zimných mesiacoch. Čo môžeš urobiť pre...
Čítaj viacŽalúdočná nevoľnosť sa spája hlavne s ochoreniami tráviaceho systému, no príčiny jej vzniku môžu byť rôzne. Našťastie poznáme hneď niekoľko spôsobov, ako...
Čítaj viac