PTSD - Posttraumatická stresová porucha
Posttraumatická stresová porucha alebo PTSD (posttraumatic stress disorder) je typ úzkostnej poruchy, ktorá sa môže objaviť po ohrozujúcej alebo desivej udalosti. Čo...
Čítaj viacParkinsonova choroba patrí medzi najznámejšie neurologické ochorenia. Ovplyvňuje motoriku, pohyblivosť a psychiku človeka, ktorý ňou trpí.
Parkinsonova choroba je neurodegeneratívne ochorenie spôsobené degeneráciou alebo rozpadom buniek v nervovom systéme. Povaha Parkinsonovej choroby je progresívna, čo znamená, že sa časom zhoršuje.
Mnoho symptómov je spôsobených stratou neurónov, ktoré v mozgu produkujú neurotransmiter dopamín. Keď hladina dopamínu klesá, spôsobuje to abnormálnu mozgovú aktivitu, čo vedie k zhoršeniu pohybu a ďalším symptómom Parkinsonovej choroby.
Príčina vzniku Parkinsonovej choroby nie je známa. Zdá sa, že úlohu zohráva niekoľko faktorov, vrátane určitých génových variácií, ktoré zvyšujú riziko tohto ochorenia. Aj vystavenie určitým environmentálnym faktorom môže zvýšiť riziko neskoršej Parkinsonovej choroby, ale riziko je relatívne malé.
Príznaky a symptómy Parkinsonovej choroby môžu byť u každého odlišné. Na začiatku sú mierne a často sa prejavujú iba na jednej strane tela.
Príznaky Parkinsonovej choroby zahŕňajú:
Chvenie alebo trasenie – zvyčajne začína v končatinách, často v jednej ruke alebo prstoch. Môže sa prejavovať ako trenie palca a ukazováka. Ruka sa trasie pri činnostiach aj v pokoji.
Spomalený pohyb – Parkinsonova choroba môže časom spomaliť pohyb, čo robí z jednoduchých úloh komplikovanú a časovo náročnú prácu. Kroky sa pri chôdzi skracujú, aj postaviť sa zo stoličky vyžaduje veľa úsilia.
Tuhnutie svalstva – svalová stuhnutosť sa môže objaviť v ktorejkoľvek časti tela. Stuhnuté svaly môžu byť bolestivé a obmedzovať pohyb.
Zhoršené držanie tela a rovnováha – zhoršuje sa držanie tela, pacient sa hrbí, má problémy s rovnováhou.
Strata automatických pohybov – nastupuje znížená schopnosť vykonávať nevedomé pohyby, vrátane žmurkania, úsmevu alebo prehĺtania slín.
Rečové zmeny – pacient môže hovoriť potichu, rýchlo, nadávať alebo dlho váhať. Reč môže byť skôr monotónna.
Okrem motorických prejavov sa Parkinsonova choroba vyznačuje aj mnohými nemotorickými príznakmi, medzi ktoré patrí celkový kognitívny pokles, psychiatrické poruchy (depresia, psychóza, paranoja a pod.), problém s kontrolou impulzov, zhoršený spánok a vegetatívne poruchy (gastrointestinálne, kardiovaskulárne, močové, termoregulačné).
Parkinsonova choroba sa nedá diagnostikovať žiadnym špecifickým testom. Neurológ diagnostikuje Parkinsonovu chorobu na základe anamnézy, zhodnotenia symptómov, neurologického a fyzického vyšetrenia. Na vylúčenie iných porúch sa môžu použiť aj iné testy, napríklad laboratórne vyšetrenie krvi, MRI alebo ultrazvuk mozgu.
Niekedy trvá veľmi dlho, kým sa Parkinsonova choroba diagnostiku. Lekári môžu odporučiť pravidelné návštevy neurológov, aby zhodnotili pacientov stav a symptómy v priebehu času.
Lekári, ktorí diagnostikujú túto Parkinsonovu chorobu, sa pri klasifikácii závažnosti symptómov spoliehajú na hodnotiacu stupnicu Hoehn a Yahr. Škála je rozdelená do piatich fáz a zameriava sa hlavne na symptómy spojené s pohybom.
Stupnica pomáha lekárom vyhodnotiť, ako ďaleko choroba pokročila. Zároveň nám pomáha pochopiť prirodzený vývoj choroby a do určitej miery môže predpovedať, čo sa dá u pacienta očakávať v budúcnosti.
1. štádium je najľahšia forma Parkinsonovej choroby. V tejto fáze sa môžu začať objavovať prvé príznaky, ale nie sú také vážne, aby zasahovali do každodenných úloh a celkového života pacienta.
V skutočnosti sú príznaky v tejto fáze také minimálne, že sa často prehliadajú. Rodina a priatelia si však môžu všimnúť drobné zmeny v držaní tela, chôdzi alebo mimike človeka, ktorý je v 1. fáze Parkinsonovej choroby.
Výrazným symptómom 1. štádia choroby je to, že chvenie a iné ťažkosti s pohybom sú výlučne na jednej strane tela. Predpísané lieky môžu v tejto fáze účinne znižovať existujúce symptómy.
2. štádium je považované za stredne ťažkú formu Parkinsonovej choroby a symptómy sú oveľa výraznejšie ako tie, ktoré sa vyskytli v 1 štádiu. Chvenie môže byť výraznejšie a nastupujú výraznejšie zmeny mimiky.
Svalová stuhnutosť spôsobuje zhoršený pohyb, no 2. štádium neovplyvňuje rovnováhu človeka. Problémy pri chôdzi sa môžu vyvinúť alebo zhoršiť a meniť sa začína aj držanie tela.
Ľudia v tomto štádiu pociťujú príznaky na oboch stranách tela (aj keď jedna strana môže byť ovplyvnená výraznejšie) a niekedy majú problémy s rečou. Väčšina ľudí môže v 2. štádiu stále žiť sama, aj keď je to náročnejšie a dokončenie bežných denných úloh trvá dlhší čas. Postup z 1. do 2. fázy zvyčajne trvá mesiace, v niektorých prípadoch celé roky.
3. štádium Parkinsonovej choroby predstavuje zásadný zlom v progresii ochorenia. Mnoho symptómov je rovnakých ako v 2. štádiu. Zvyšuje sa však pravdepodobnosť straty rovnováhy a spomalenie reflexov. Pohyby sa celkovo spomaľujú a bežné začínajú byť aj pády
Parkinsonova choroba v tejto fáze výrazne ovplyvňuje každodenné úlohy, ale ľudia sú stále schopní postarať sa o seba. Lieky kombinované s rehabilitačnými cvičeniami môžu tento stav zlepšiť.
Rozdielom medzi 3. a 4. štádiom Parkinsonovej choroby je nezávislosť pacienta. V 4. štádiu ešte dokáže stáť na nohách bez pomoci, ale chôdza vyžaduje chodítko alebo iný typ pomocného zariadenia.
Mnoho ľudí v tejto fáze Parkinsonovej choroby už nemôže žiť osamote, najmä kvôli výraznému zhoršeniu pohybu a reakčného času. Človek potrebuje pomoc blízkych, nakoľko vykonávanie každodenných úloh začína byť kvôli pádom nebezpečné.
5. štádium je najpokročilejšia fáza Parkinsonovej choroby. Pokročilé stuhnutie nôh znemožňuje státie a chôdzu. Ľudia v tejto fáze vyžadujú invalidný vozík a často sa nedokážu postaviť bez pádu. Aby sa predišlo zraneniam, je potrebná pomoc blízkeho.
Až 50 % pacientov v 4. a 5. štádiu zažíva zmätok, halucinácie a bludy. Pacienti vidia veci, ktoré tam nie sú, a veria veciam, ktoré nie sú pravdivé aj napriek dôkazom, že je ich presvedčenie nesprávne.
Podľa Alzheimerovej asociácie je bežná aj demencia, postihuje 50 až 80 % ľudí v 5. štádiu Parkinsonovej choroby. V pokročilých fázach sú problémom aj vedľajšie účinky liekov, ktoré často prevažujú nad ich výhodami.
Napriek tomu, že Parkinsonovu chorobu nemožno vyliečiť, lieky dokážu výrazne zlepšiť jej príznaky. Platí to najmä pri skorších štádiách ochorenia. Lekár taktiež môže navrhnúť chirurgický zákrok na reguláciu určitých oblastí mozgu a zlepšenie symptómov.
Motorické symptómy Parkinsonovej choroby výrazne zlepšuje cvičenie. Fyzická terapia, pracovná terapia a logopedické cvičenia môžu pomôcť pri problémoch s chôdzou a rovnováhou, pri problémoch s prehĺtaním a pri problémoch s rečou.
Možnosti zmiernenia príznakov Parkinsonovej choroby sa naďalej študujú. V posledných rokoch sa vedci zamerali aj na kanabidiol – CBD.
Kanabidiol je prírodná zlúčenina nachádzajúca sa v rastlinách konope. Tieto zlúčeniny sú známe ako kanabinoidy. Konope má niekoľko stoviek týchto zlúčenín, hoci len niektoré z nich sú tak dobre známe a široko študované ako CBD. CBD nemá psychoaktívne účinky ako THC, má však potenciálne priaznivý vplyv na organizmus človeka. Výskum naznačuje, že CBD môže pomôcť znížiť úzkosť, zmierniť bolesť, pomáha so spánkom a ponúka aj neuroprotektívne vlastnosti.
Potenciálne prínosy pre zdravie mozgu a nervového systém sa môžu uplatniť pri liečbe mnohých ochorení, najmä u ľudí s neurologickými poruchami, ako je Parkinsonova choroba. Výskum je pomerne nový a prebiehal na malých skupinách ľudí, no výsledky sú sľubné. Niektoré štúdie naznačujú, že CBD môže mať pozitívne účinky najmä pokiaľ ide o nemotorické symptómy, ako sú depresia, úzkosť a poruchy spánku.
Cieľom jednej štúdie bolo vyhodnotiť účinnosť CBD u pacientov so psychotickými príznakmi Parkinsonovej choroby. Štúdii sa podrobili 6 ľudia (4 muži a 2 ženy) s diagnostikovanou Parkinsonovou chorobou, ktorí trpeli psychózou najmenej 3 mesiace. Všetci pacienti dostávali CBD vo flexibilnej dávke (na začiatku 150 mg/deň, perorálne) počas 4 týždňov. Pacienti naďalej podstupovali ich bežnú liečbu a terapiu.
Psychotické symptómy vykazovali pri liečbe s CBD významný pokles. CBD nezhoršovalo motorické funkcie a počas liečby neboli pozorované žiadne nežiaduce účinky. Tieto výsledky naznačujú, že CBD môže byť účinný, bezpečný a dobre tolerovaný liek na zmiernenie psychotických príznakov Parkinsonovej choroby.
Vážnym problémom u ľudí s Parkinsonovou chorobou sú aj problémy so spánkom a nedostatok kvalitného spánku. Bežné sú živé sny alebo nočné mory. Malá štúdia naznačuje, že CBD má pozitívny vplyv na poruchy spánku pri Parkinsonovej chorobe.
Posttraumatická stresová porucha alebo PTSD (posttraumatic stress disorder) je typ úzkostnej poruchy, ktorá sa môže objaviť po ohrozujúcej alebo desivej udalosti. Čo...
Čítaj viacZačínaš s užívaním CBD? Ani prírodný liek nemusí byť celkom neškodný, ak nevieš, ako ho užívať zodpovedne. Na toto by si si mal dať pri CBD produktoch dobrý...
Čítaj viacArtritída spája veľký počet rôznych ochorení, ktoré majú veľa spoločného: nepríjemná bolesť kĺbov, opuch a obmedzený rozsah pohybu.
Čítaj viac