Migréna: prejavy a liečba

Tí, ktorí ju nezažili, si migrénu predstavujú ako silnejšiu bolesť hlavy. V skutočnosti je to závažné ochorenie sprevádzané nielen bolesťou, ale aj ďalšími príznakmi v celom tele.

Migréna nie je len bolesť hlavy

Migréna je chronické záchvatové ochorenie, ktoré spôsobuje bolesti hlavy. Zvyčajne ide o pulzujúce a veľmi intenzívne bolesti, ktoré sa prejavujú len na jednej strane hlavy. 

Migrénu môže sprevádzať nevoľnosť, vracanie, nechutenstvo, slzenie a extrémna citlivosť na svetlo a zvuk. Záchvaty migrény trvajú od niekoľkých hodín až po celé dni. Bolesť býva v niektorých prípadoch taká silná, že znemožňuje vykonávanie každodenných aktivít.

Bolestivé strany hlavy sa môžu pri jednotlivých záchvatoch striedať a na vrchole záchvatu sa môže bolesť rozšíriť na celú hlavu. Frekvencia záchvatov migrény je u každého iná, od niekoľkých za mesiac až po 1-2 ročne.

Celosvetovo sa migréna vyskytuje u približne 12 % populácie a trikrát viac postihuje ženy ako mužov. Začína často už v puberte, môže sa ale vyskytovať aj u detí. Častý je pozitívny rodinný výskyt.

Migréna s aurou

U niektorých ľudí (zhruba 20 % ľudí s migrénou) sa pred nástupom bolesti hlavy vyskytuje varovný príznak známy ako aura. Migrénová aura sa rozvíja v priebehu 5 - 20 minút, odznieva obvykle do 60 minút. 

Aura môže zahŕňať poruchy videnia, ako sú záblesky svetla, iskrenie alebo výpadky zorného poľa. Prejaviť sa môže aj ako brnenie na jednej strane tváre, v ruke alebo nohe, ako znížená citlivosť, ťažkosti s rozprávaním alebo pískanie v ušiach.

Prejavy migrény

Migrénu je možné odlíšiť od bežnej bolesti hlavy podľa charakteru a intenzity bolesti, ako aj podľa sprievodných symptómov. Ak ťa trápia niektoré z nasledujúcich príznakov, je pravdepodobné, že sa jedná o migrénu:

• pulzujúca bolesť hlavy,

• bolesť je prevažne na jednej strane hlavy a má strednú až ťažkú intenzitu,

• trvá 4 – 72 hodín,

• bolesť sa zhoršuje pri pohybe,

• opakuje sa aj niekoľko krát do mesiaca,

• precitlivenosť na svetlo a zvuk,

• nevoľnosť a vracanie.

Po záchvate migrény sa človek často cíti vyčerpaný, zmätený a ubolený. Niektorí ľudia opisujú bolesť svalov na celom tele. Náhly pohyb môže krátkodobo vyvolať ďalšiu bolesť hlavy.

Príčiny vzniku migrény

Presná príčina vzniku migrény zatiaľ nebola objasnená, no predpokladá sa, že veľkú úlohu zohráva genetická predispozícia a faktory vonkajšieho prostredia. 

Príčinou môžu byť zmeny v mozgovom kmeni a jeho interakcie s trojklanným nervom, hlavnou dráhou bolesti. Rovnako môže ísť o nerovnováhu chemických látok v mozgu – vrátane serotonínu, ktorý pomáha regulovať bolesť v nervovom systéme.

Spúšťače migrény radíme predovšetkým stres, nedostatok alebo nadbytok spánku, fajčenie, alkohol, úraz hlavy, ostré slnečné žiarenie alebo blikajúce svetlo. 

U žien môžu byť katalyzátorom migrény hormonálne zmeny počas menštruačného cyklu alebo pri užívaní hormonálnej antikoncepcie. Výnimočná nie je ani migréna v tehotenstve, najmä v prvom trimestri.

Prečo môže byť nebezpečná

Migréna výrazne obmedzuje človeka, ktorý ňou trpí. Môže mať dosah na pracovný aj súkromný život, spôsobovať stres a psychologické problémy. 

Okrem toho bol zistený súvis medzi migrénou a mozgovou príhodou. Mŕtvica postihuje ľudí trpiacich migrénami v podstatne nižšom veku než zvyšok populácie. 

Títo ľudia majú tiež vyššie riziko na vznik na špecifický typ mozgovej príhody – kardio-embolickej mŕtvice. Spôsobuje ju zrazenina, ktorá sa vytvorí v srdci, uvoľní sa a následne putuje do mozgu.

Možnosti liečby a prevencia

Problémy s bolesťami hlavy by si mal konzultovať so svojím lekárom. Diagnostika je následne zverená do rúk neurológovi, ktorý na základe ďalších vyšetrení vylúči ďalšie ochorenia, ktoré by mohli migrénu spôsobovať.

Migrénu je možné lepšie zvládať pomocou liekov, pričom rozlišujeme preventívnu a akútnu liečbu. Pri už prebiehajúcom záchvate je možné užiť analgetiká s obsahom paracetamolu, ibuprofénu alebo kyseliny acetylsalicylovej.

Pri častejších záchvatoch môže lekár odporučiť preventívnu medikáciu. Používajú sa hlavne lieky zo skupiny triptanov. Tie dokážu zmierniť priebeh alebo dokonca zastaviť nástup migrenóznych záchvatov.

Ľudia trpiaci migrénou majú tiež niekoľko alternatívnych možností liečby. V súčasnosti sa za účinnú látku proti bolesti považuje CBD – kanabidiol. Ide o zložku konope, ktorá ovplyvňuje endokanabinoidný systém tela, no na rozdiel od marihuany nemá omamné účinky.

CBD oleje majú viaceré vlastnosti, ktoré môžu byť užitočné pre ľudí trpiacich migrénami. V prvom rade ide o analgetický účinok, teda tlmenie bolesti. CBD taktiež potláča žalúdočnú nevoľnosť a pôsobí protizápalovo.

Aj keď existuje veľa odborníkov, ktorí obhajujú používanie CBD na migrénu, stále nemáme dostatok štúdií potvrdzujúcich, že takáto liečba bude úplne účinná. Aktuálne dôkazy však predstavujú kanabinoidy ako sľubnú triedu látok na akútnu aj preventívnu liečbu migrénovej bolesti. 

Z hľadiska prevencie nástupu migrénových atakov sú dôležité najmä režimové opatrenia. Ak vieš, čo tvoje záchvaty spôsobuje, mal by si sa cielene vyhýbať triggerom. Zvyšok je o dobrej životospráve ako takej – zdravá strava, dostatok pohybu, spánková hygiena a čo najmenej stresu.

Migréna je závažné ochorenie, ktoré spoločnosť v mnohých ohľadoch ignoruje a podceňuje. Ľudia s migrénou nie sú simulanti, potrebujú čas na liečbu a zotavenie. Ak sa prejavy migrény týkajú aj teba, zájdi za lekárom. Čím skôr začneš s liečbou a preventívnymi opatreniami, tým ľahšie bude korigovať priebeh tohto ochorenia.