Panická porucha – čo pomáha zmierniť panické ataky

Panická porucha patrí medzi najčastejšie úzkostné poruchy. Hlási sa dramatickými úzkostnými záchvatmi, ktoré neraz pripomínajú kolaps alebo nastupujúci infarkt.

Príznaky ako silné búšenie srdca, ťažkosti s dýchaním a závraty nemusia byť životu nebezpečné, no za žiadnych okolností ich netreba podceňovať.

Panické ataky – o čo ide

Panická porucha je ochorenie sprevádzané panickými záchvatmi alebo atakmi. Ochorenie štatisticky trápi 10 až 25 % populácie, pričom ženy postihuje dvakrát častejšie ako mužov. 

Radíme ju do skupiny úzkostných neurotických porúch, medzi ktoré patrí aj PTSD, OCD, agorafóbia a niekoľko ďalších.

Pacienti s panickou poruchou trpia opakovanými záchvatmi vnútorného nepokoja a intenzívnej úzkosti. Prvý atak sa väčšinou objaví v období dospievania (od 15 do 24 rokov) alebo až okolo 50. roku života.

Panický atak zvyčajne trvá niekoľko minút. Niekedy sa vracia vo vlnách, ktoré môžu pretrvávať až po dobu niekoľkých hodín. Na rozdiel od fóbie sa neviaže na žiadnu konkrétnu situáciu a nemožno ho predvídať. 

Existujú však určité spúšťače, ktoré u človeka zvyšujú pravdepodobnosť, že sa atak dostaví. Pre niektorých ľudí je to pobyt v davoch, MHD alebo nákupných centrách, pre iných zvýšený stres v práci, užívanie niektorých liekov, alkoholu alebo kofeínu.

Prejavy panickej poruchy

Aby sa o nepríjemnom psychickom stave dalo uvažovať ako o panickom ataku, prejav musí spĺňať 4 alebo viac z nasledujúcich symptómov:

• búšenie srdca alebo zrýchlený tep,

• zvýšené potenie,

• chvenie,

• sťažené dýchanie,

• pocity dusenia,

• bolesť alebo tlak na hrudi,

• žalúdočná nevoľnosť,

• pocit závratu alebo mdloby,

• zimnica alebo návaly tepla,

• brnenie v tele,

• derealizácia alebo depersonalizácia,

• strach, že sa človek zblázni či stratí kontrolu,

• strach zo smrti.

Za stredne ťažkú ​​panickú poruchu potom lekári označujú stav, kedy človek prekoná aspoň 4 panické záchvaty počas jedného mesiaca. O ťažkej panickej poruche hovoríme, ak sa jedná o 4 ataky počas jedného týždňa.

Prejavy panickej poruchy často vedú k mylnému pocitu, že človek prežíva infarkt alebo zomiera. Aj u ľudí, ktorí zažívajú panické ataky pravidelne, sa prejavuje napäté očakávanie, že sa stane niečo strašné.

Navyše majú pocit, že so záchvatom nemôžu nič robiť a cítia sa úplne bezmocní. Bežný je pocit, že sa človeku prepadá zem pod nohami, že sa dusí, priestor okolo neho sa zmenšuje a podobne. To vedie k ešte väčšej úzkosti a stresu, ktorý príznaky ataku ešte viac zhoršuje.

Asi štvrtina ľudí s panickou poruchou zažíva aj nočné panické ataky, pri ktorých sa so symptómami prebudia zo spánku. Často sa pridružuje všeobecná úzkosť alebo strach z miest či aktivít, pri ktorých sa panické ataky odohrali v minulosti.

Niektorí ľudia s panickou poruchou sú schopní viesť úplne normálny život, postupom času sa naučia ataky rozpoznávať a kontrolovať. Ak sa však panická porucha nelieči, môže sa postupne zhoršovať a ovplyvniť takmer každú oblasť života.

Panické ataky môžu spôsobovať alebo byť spojené s viacerými komplikáciami. Patrí sem najmä rozvoj špecifických fóbií, časté vyhľadávanie lekárskej starostlivosti, vyhýbanie sa sociálnym situáciám, depresia a zneužívanie alkoholu alebo iných návykových látok v snahe kontrolovať ataky.

Kritériá na diagnostiku panickej poruchy

Nie každý, kto zažíva panické ataky, má aj panickú poruchu. Diagnostický a štatistický manuál (DSM-5), publikovaný Americkou psychiatrickou asociáciou, uvádza tieto kritériá diagnostiky:

• Osoba má časté, neočakávané záchvaty paniky.

• Aspoň po jednom z atakov vyvolal 1 alebo viac mesiacov trvajúce obavy z ďalšieho ataku, vznikol strach zo straty kontroly, infarktu alebo významné zmeny v správaní, ako napríklad vyhýbanie sa situáciám, o ktorých si osoba myslí, že môžu vyvolať záchvat paniky.

• Záchvaty paniky nie sú spôsobené užívaním drog alebo iných látok, zdravotným stavom alebo iným stavom duševného zdravia, ako je sociálna fóbia alebo obsedantno-kompulzívna porucha.

Vznik panickej porucha

Nie je presne známe, čo spôsobuje záchvaty paniky alebo panickú poruchu. Predpokladá sa, že úlohu zohráva genetická predispozícia alebo biologické zmeny v spôsobe, ako fungujú určité časti mozgu.

Ochorenie môže súvisieť aj s osobnosťou človeka a jeho životným štýlom. Panickou poruchou často trpia citlivejší ľudia, ktorí majú sklony k negatívnym emóciám, ale aj veľkí perfekcionisti, ľudia pod neustálym stresom a tlakom z okolia. 

Panické ataky sa môžu objaviť aj po prekonaní traumatickej udalosti, či už v detstve alebo v dospelosti. Niekedy sú tiež následkom náročných životných kríz, ako je strata blízkeho človeka, strata domova a podobne.

Liečba pomocou liekov

Na liečbu panickej poruchy sa využíva farmakoterapia a psychoterapia alebo ich kombinácia. Liečba býva obvykle dlhodobá, niekedy trvá mesiace až roky. 

Pri zvládaní symptómov záchvatov paniky je účinných niekoľko druhov liečiv. Lekári pacientom zvyčajne predpisujú antidepresíva zo skupiny SSRI alebo SNRI. K potlačeniu úzkosti môžu byť nasadené tiež benzodiazepíny alebo antipsychotiká.

Ak pacientovi jeden liek nerobí dobre, lekár môže odporučiť prechod na iný alebo na kombináciu určitých liekov pre zvýšenie ich účinnosti. Po prvotnom nasadení liečby môže trvať až niekoľko týždňov, kým sa symptómy panickej poruchy zlepšia.

Alternatívne možnosti liečby

Panické ataky a panická porucha sa dajú manažovať profesionálnou liečbou, no existujú určité kroky, ktoré môžu človeku pomôcť zvládnuť symptómy samostatne.

Ako alternatívna liečba panickej poruchy bolo skúmaných niekoľko druhov doplnkov stravy, ale na pochopenie rizík a výhod je potrebný ďalší výskum. Zatiaľ je jedným z najsľubnejších kandidátov kanabidiol – CBD.

Štúdie ukazujú, že CBD znižuje paniku u zdravých dobrovoľníkov aj u ľudí trpiacich úzkosťou. Vedci predpokladajú, že anxiolytický (protipanický) mechanizmus CBD je výsledkom jeho interakcie s receptormi CB1 a serotonínovými receptormi v niekoľkých oblastiach mozgu. 

Ľudia používajú kanabis na zmiernenie stresu a úzkosti už celé stáročia. CBD olej, ktorý je dnes dostupný na trhu, ale prináša veľkú výhodu. Na rozdiel od THC nemá psychoaktívne účinky, ktoré môžu záchvaty paniky zhoršiť alebo dokonca vyvolať.

CBD sa preto považuje za bezpečnú a účinnú alternatívu pre ľudí, ktorí chcú sami lepšie zvládať panické ataky, úzkosť alebo stres. Ako pri všetkých doplnkoch ale platí, že by si sa mal o jeho užívaní najskôr poradiť s lekárom.

Z rastlinného sveta môže byť užitočný aj harmanček pravý, medovka lekárska, levanduľa, valeriána lekárska či kava kava. Existuje mnoho doplnkov výživy s obsahom upokojujúcich bylinných látok, užívať sa dajú aj ako tinktúry alebo čaje. 

Zvládanie panických atakov

Nástup panického ataku môže byť desivý, existujú však spôsoby, ako si s ním ľahšie poradiť. Prvoradé je uvedomiť si, že panický záchvat nastal, že nejde o život ohrozujúcu situáciu a čoskoro pominie.

Odporúča sa odvedenie pozornosti, sústredenie sa na nejakú činnosť alebo predmet. Niektorým ľuďom pomáha opustiť miestnosť alebo vyjsť na vzduch a odviesť tak myšlienky miesta, kde sa atak dostavil.

Pri rýchlom a plytkom dýchaní môže pomôcť dýchanie do papierového vrecka alebo dýchanie cez jednu nosnú dierku. Účinné tiež môže byť dychové cvičenie, ktoré pozostáva z opakovaného nádychu na 3-4 doby, výdychu na 4 doby a krátkeho zadržania dychu. 

Príznakom záchvatu býva aj svalové napätie. Pomôcť môže svalová relaxácia, pretože keď sa uvoľňuje telo, myseľ dostane signál, že jej nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Tak sa môžu zmierniť aj ďalšie príznaky ataku, ako napríklad nekontrolovateľné dýchanie.

Technika nazývaná progresívna svalová relaxácia, známa aj ako Jacobsonova relaxačná technika, je populárnou metódou na zvládanie úzkosti a záchvatov paniky. Zahŕňa napínanie a následné uvoľňovanie rôznych svalov v tele – pästí, ramien, brušných svalov a podobne.

V neposlednom rade pri záchvate paniky pomôže, ak pri človeku stojí blízka osoba, ktorá situácií rozumie a pomôže ju deeskalovať. Podpora okolia je dôležitá, preto by sa ľudia s panickou poruchou nemali za svoje ochorenie hanbiť a tajiť ho.

Zdravší životný štýl

Zvládanie panických atakov do veľkej miery súvisí so životným štýlom človeka. Uponáhľané dni plné stresu, nedostatok spánku, priveľa kofeínu či alkoholu sú všetko faktory, ktoré dokážu zhoršiť príznaky panickej poruchy. 

Základom starostlivosti o seba je zníženie stresu a dostatok odpočinku. Pomôcť môžu rôzne relaxačné techniky, ako meditácia, dychové cvičenia alebo joga, ktoré človeku dokážu pomôcť zvládať úzkostné prejavy a myšlienky.

Prospešné je tiež pravidelné cvičenie. Okrem toho, že udržiava telo aj mozog zdravé, spúšťa tiež uvoľňovanie endorfínov – hormónov dobrej nálady. Najmä aeróbne cvičenie pomôže zvládnuť stres, uvoľniť napätie, zlepšiť náladu a zvýšiť sebavedomie.

S celkovým zdravím samozrejme súvisí aj kvalitná strava. Ovocie, zelenina, obilniny a zdravé tuky majú vysoký obsah živín, ktoré pomáhajú podporovať zdravie mozgu. Odporúča sa jesť v pravidelných intervaloch pre stabilizovanie hladiny cukru v krvi.